smutny pribeh :(
Emily, tak sa wolala, bola welmi chora. Kazdu nedelu o piatej chodila prawidelne na swoju prechazdku. Nikdy sa jej nic mimoriadne nestalo. Stale to iste. Prisla tam, sadla si na lawicku, pri welkej rozkwitnutej breze. Wzdy tam len sedela a pozerala okolo seba a wnimala kazdy co by len najmensi zwuk. stale len rozmyslala o tom istom, ze preco ona?..Preco nie niekto iny?...Je to dar??..Ci prekliatie?...ta choroba...Ale nikdy na ziadnu odpowed neprisla. Stale padala hlbsie a hlbsie do depresie!...Ked uz bola na konci swojich depresiwnych myslienok, prisiel k nej chlapec. Bol welmi wysoky, mal krasne hnede oci a este krajsie a hnedsie wlasy.Prisadol si k nej a opytal sa:
„Ako sa wolas?“
„Emily, a ty?“ odpowedala celkom zmatene.
„Ja som John, tesi ma Emily!“
„Aj mna tesi!“
Bola uplne zmatena, ze sa jej niekto prihoworil!
„Bywas tu niekde blizko?“...pokracowal w debate...
„Ano, tu hned za rohom.“powedala... a dodala, „A ty?“
„Ja bywam asi pat blokow odtialto“
„Akoze som ta tu nikdy newidela???“
„No, prawe pred tromi dnami sme sa sem pristahowali.“
„Aha, takze thy shi tu nowy!...No uz chapem!...No, ale ja us budem musiet ist, aby sa o mna rodicia nebali, tak sa zatial maj!“
„Aj ty sa maj Emily a dufam, ze ta tu este niekedy uwidim!“ powedal john s usmewom na perach a s prijemnym tonom w hlase.
Bola uplne wzrusena ked odchadzala z parku!...take pocity ece nikdy pretym nezazila!
…...............................................................................................................................................................
Presiel tyzden a ona isla zase na swoju prawidelnu prechazku, ale tentoraz tam isla s nadsenim, ze ho tam stretne. Ked bola w parku sadla si na swoju lawicku no, ale teraz uz nepremyslala teraz len cakala na neho! A wyplatilo sa jej to! Prisiel! Este si ani nestihol sadnut a z nej wyhrklo!
„Ahoj John!“
„Ahoj Emily!“
„Ako sa mas?“
„No teraz uz wyborne, ked ta tu widim!!!“ powedal a lica sa mu zacerwenali.
To bola laska na prwy pohlad. Ona uz newerila, ze aj jej sa to moze stat, ze a ona sa moze zamilowat! Zhowarali sa tam a boli obaja stastni!
…...............................................................................................................................................................
Takto sa stretawali kazdy tyzden w tu istu hodinu. No nikdy si nawzajom nepowedali ako sa lubia...bali sa...!!!...
Zacali sa stretawat coraz castejsie. Boli u spolu pomaly kazdy den..wedeli o sebe skoro secko!...ona o nom....ale on o nej nie!...Nepowedala mu o swojej chorobe!...Bala sa totiz!....a welmi! Mala slabe srdiecko, bola totiz po transplantacii. Kazda trosku wecsia zataz by ju mohla zabit! ale on o tom newedel!
…...............................................................................................................................................................
Raz ju pozwal do zabawneho parku. Ked kazdorocne pride cirkus, par kolotocow a niaky ten „strasidelny dom“. Obaja sa wystriedali na seckych kolotococh. Zjedli nespocetne mnozstwo cukrowej waty, no ona sa stale citila wyborne!!!!
Ked uz boli na seckych atrakciach nachwilu si sadli na lawicku. Oprela si o neho hlawu aby lepsie pocula o com john rozprawal! John ju objal a zacal rozprawat:
„Emily uz dlhsiu dobu sa ti snazim powedat, ze...“
Emily zrazu zacala welmi tazko dychat. Chytila sa za srdce..islo jej z hrude wyskocit jak rychlo bilo!
„Stalo sa nieco??!!“spytal sa john...
„Nie nie len howor dalej!!!“ powedala so strachom w hlase co bude dalej.
On medzi tym pokracowal. No newedel ako jej to powedat, stale sa len krutil okolo toho, a newedel jej tho powedat.
Emily stale bolelo srdce, zacalo jej zlyhawat ona to citila..a ked uz wedela ze zomrie zastawila Johna a powedala:
„Welmi tha lubim... nezabudni na mna...!!...a wydychla!
Neweril wlastnym ociam! Newedel co ma robit! Wed mu tam jeho laska umrela w naruci...a on jej ani nestihol powedat ako ju welmi lubi!.....
PS: Z TOHTO PRIBEHU WYPLYWA, ZE KED K NIEKOMU NIECO CITIS, TAK MU TO POWEDZ CO NAJSKOR, LEBO NIKDY NEWIES CO SA MOZE STAT!!!
:(